drepDrep môžete vidieť ľudí vykonávať naozaj veľmi rôzne, od malých podrepov až po hlboké drepy v úplne plnom rozsahu. Pokiaľ niekto nedrepuje pod úroveň 90° je často obeťou posmechu, no je na to reálny dôvod?

Viac podstatné, než to do akej hĺbky ideme, je sledovať do akej hĺbky sme schopní udržať neutrálnu chrbticu. Pod pojmom neutrálna myslím jemnú, až skoro vyhladenú lordózu. Všetko za túto hranicu by som označil za väčší risk ako benefit z hľadiska zvýšeného tlaku na zadnú stranu medzistavcových platničiek, o čom som písal aj tu „pistole“.

Hĺbku derpu do veľkej miery ovplyvňuje genetika.

Ľudia s viac plytkou bedrovou jamou dokážu ísť dosť hlboko bez problémov (najmä aziati, ukrajinci, rusi, poliaci), kdežto ľudia s hlbokou bedrovou jamou majú s väčšou hĺbkou problém kvôli rýchlemu kontaktu stehennej kosti s bedrovou jamou. Tento kontakt spôsobuje tkz. Buttwink, ktorý je viac risk ako benefit a vyplýva práve z hlbokého drepu.

Ďalej ovplyvňuje hĺbku drepu aj mobilita, ktorú samozrejme vieme do istej miery korekčnými a strečingovými cvičeniami zlepšiť. Miera zlepšenia je tiež však u každého veľmi individuálna. Ďalej môžeme zobrať do úvahy šport-špecificitu. Napríklad hokejistovi by bolo vrcholne zbytočné drepovať až po zem, keďže väčšinu času je nad úrovňou 90° a v týchto uhloch musí aj dokázať produkovať maximálnu silu a rýchlosť. Ak by sme sa bavili o basketbale tak by sme drep zase o niečo zdvihli, to je však na ďalšiu debatu.

Drep iba do 90° má výrazné, resp. skoro rovnaké účinky na hypertrofiu dolných končatín a sedacích svalov ako úplne hlboké drepy.

Takže sa netreba báť, že by ste o niečo prišli pokiaľ nejdete úplne po zem. Zdravie vždy zaručene prevyšuje výkon, takže sledujme pokiaľ sa môžeme z hľadiska svojej aktuálnej mobility a anatómie dostať, ego nechajme za dverami a cvičme s rozumom.