Pre adekvátny a čo najväčší progress je nutné mať čo najpresnejšie rozvrhnutý tréningový plán (TP), s dôrazom na individuálne slabiny. Toto pre väčšinu cvičencov znamená nastavenie týždenného mikrocyklu (krátkodobo sa opakujúci program). Mikrocyklus je základným stavebným kameňom asi každého TP, avšak málokto rozmýšľa o mezocykloch a makrocykloch. Častokrát sa potom stáva to, že cvičenec opakuje svoju týždennú rutinu, až pokiaľ nezačne zaznamenávať výraznú stagnáciu, ba dokonca až regress. Môže sa potom zdať, že tí, ktorí nemajú žiaden TP a cvičia takpovediac pocitovo niekedy napredujú lepšie a rýchlejšie. Prečo to tak je? Dôvody sú dva – stereotyp a averzia.
Stereotyp
Preto, aby sme čokoľvek dosiahli, či už ide o hypertrofiu, nárast sily, vytrvalosti, alebo čokoľvek iné, sa musí telo adaptovať na vhodný stimul pre vopred zvolený cieľ. Pre každú motorickú kvalitu je to niečo iné, no aby sme dosahovali adekvátne adaptácie, musí mať TP vždy stupňujúci sa charakter. Pokiaľ nastavíme takýto tzv. progresívny overload (postupné zvyšovanie tréningovej záťaže), malo by to v podstate stačiť pre konštantnú adaptáciu a teda aj pre neustály progress. Avšak aj napriek tomu telo pri neustálom opakovaní rovnakých pohybových vzorov upadá do stereotypu a je preňho stále ľahšie a ľahšie tieto cviky vykonávať, čo môže mať za následok niekedy až nulovanie správneho stimulu a cvičenec stagnuje. Preto je vhodné cviky obmieňať a tak vytvárať telu čo najväčší stimul, aby adaptácia bola taktiež čo najväčšia. To neznamená robiť úplne niečo iné. Cvikov, ktoré spadajú do rovnakého pohybového vzoru je mnoho, treba si len správne vybrať. Nielen, že zaručíme rýchlejší a efektívnejší progress, no zároveň sa tréning nestane nepríjemnou rutinou.
Averzia
Takmer každý z nás, či už ide o amatérskeho, či profesionálneho športovca, cvičí a venuje sa športu, pretože nás to baví. Začali sme s láskou k pohybu a pre ňu v tom aj pokračujeme. No mnohokrát pri túžbe po dosahovaní čo najlepších výsledkov upadáme do potreby maximalizovať progress vytváraním si TP a teda zväčša mikrocyklu, ktorý sa po niekoľkých týždňoch začne stávať priam až nepríjemnou povinnosťou namiesto aktivity, ktorú milujeme. Tento vzťah k tréningu sa samozrejme prenáša aj do výsledkov. Či už je to tým, že pre demotiváciu nie sme schopní na tréningu podávať adekvátne výkony, alebo vynechávame niektoré cviky, výsledkom je to, že namiesto progressu stagnujeme, ba dokonca až slabneme – zhoršujeme sa. Napredujeme pomaly, tak si vytvoríme plán aby sme zaistili čo najrýchlejší progress, tým upadáme do tréningového stereotypu, TP sa nám zhnusí, vykašleme sa naňho a stagnujeme.
Riešením je vhodná obmena tréningových cvikov. Nastavte si mikrocyklus, no myslite aj na to, ako dlho ho budete vykonávať. Osobne doporučujem 4 až 8 týždňov. Sami budete vedieť, kedy treba nastaviť deload (na túto tému článok čoskoro), a kedy už máte toho TP dosť. Prehodnoťte ho, zmeňte ho a zlepšite ho. Nie len, že zmeníte cviky tak, aby ste sa vyhli upadnutiu do stereotypu, no zároveň budete môcť aj vyhodnotiť, ako sa vyvíjajú vaše slabiny, na čom treba zapracovať viac a na čom už možno menej. Okrem toho Vás tréning nezačne nudiť a láska k pohybu sa nezmení na nenávidenú rutinu.
