Úloha nášho tela je prežiť. Prežívame vďaka adaptáciám na stresory z vonkajšieho prostredia. Naše telo sa adaptuje v podstate na každý druh stresoru/záťaže, ktorú mu pravidelne dávkujete.
Kosti sa skladajú z väčšej časti z anorganickej a z menšej časti organickej zložky a ich percentuálna kombinácia udáva tuhosť a ohybnosť kostí. Obe časti podliehajú tzv. Piezoelektrickému javu, ktorý hovorí o tom, že biologické materiály sa dokážu pod tlakom deformovať. Stres prúdiaci cez hmotu/materiál ho deformuje. V jednoduchosti, tento stres spôsobuje malý prúd elektriny cez materiál, ktorý sa nazýva piezo-elektrické nabitie. Toto nabitie vedia „vyčítať“ bunky, ktoré sú v jeho blízkosti. Bunky spojivových tkanív sú schopné na základe tohto nabitia odpovedať rozšírením, zmenšením alebo zmenou vnútrobunkových elementov v danej oblasti. Nemecký anatóm a chirurg Julius Wolff tento zákon preukázal aj na kostiach a podľa neho sa aj volá Wolffov zákon. Ten hovorí o tom, že kosť dokáže prispôsobovať svoju hustotu a tvar podľa miery mechanického stresu. To sa deje na základe rôzneho správania osteocytov (kostné bunky). Tie sa rozdeľujú na osteoblasty (formujú kosť hocikde na perioste kde pôsobí piezoelektrina) a osteoclasty (požierajú kosť všade kde nepôsobí piezoelektrina).
Čo to pre nás znamená?
V prvom rade to, že kosti dokážu jemne meniť svoj tvar a štruktúru podľa toho akým smerom a akým tlakom (tiažovým/ťahom svalov) na nich pôsobíme. Inak povedané, naše telo sa vždy adaptuje tej aktivite, ktorú pravidelne a dlhodobo vykonávame. Je jedno či ide o sedenie pred počítačom, sadenie zemiakov, alebo dvíhanie činiek vo fitku. Vaše telo sa vždy adaptuje a nepýta sa Vás či sa Vám to páči, jednoducho urobí vždy najlepšie kroky k „prežitiu“, resp. k čo najväčšej efektivite a ceste najmenšieho odporu. Niekedy však treba tieto mechanizmy potláčať alebo kompenzovať.
Presne preto musia astronauti, ktorí sú v stave bez tiaže každodenne posilňovať aby si udržali dostatočnú hustotu kostí, kedže na nich nevplýva žiadna gravitačná sila a ich kosti nemajú dôvod udržiavať hustotu ako popri podmienkach na zemi. Pokiaľ by nemali pravidelný tréning, tak zemská gravitácia by im spôsobila riziko zlomenín po dlhšom pobyte vo vesmíre.
Tak isto to platí pre ľudí, ktorí ležia na lôžku, poprípade majú nedostatok pohybu. Ich kosti nebudú tak husté ako niekoho kto pravidelne športuje a manipuluje s bremenami. Poprípade dám ešte príklad hodinára, ktorý si pravidelnou prácou vybuduje perfektnú motoriku rúk a ostrý zrak, no za cenu zhrbenia a kompenzačného tuhnutia svalov v oblasti hrudnej chrbtice a šije, neskôr s možnými artrotickými zmenami stavcov, keďže i na ne pôsobí ťah spojivových tkanív a vznikajú rôzne druhy kostných deformít.
Presne z toho dôvodu je silový a kompenzačný tréning vhodnou pohybovou aktivitou pre všetkých ľudí aj pre ľudí vo vyššom veku (často začínajúca osteoporóza). Zvýšením svojej sily a progresívnym zvyšovaním záťaže zlepšíte toleranciu svojich svalov, väzív a šliach na záťaž a zároveň si vybudujete silnú a pevnú kostru.
Takže sa nebojte začať cvičiť v hocijakom veku, ľudské telo je stvorené na zvládanie záťaže rôzneho druhu, tak ho buď budete používať alebo toto privilégium stratíte. Samozrejme bezpečnou technikou a vhodne zvolenou selekciou cvičení, ktoré budú Vaše telo budovať a nie ničiť s ohľadom na už prípadne existujúce ochorenia. Pokiaľ trpíte internými alebo aj ortopedickými ochoreniami odporúčam najprv konzultáciu u svojho lekára.
